Krabička na čestnosť

Autor: Ingrid Sukovska-Bussell | 25.6.2013 o 1:55 | (upravené 25.6.2013 o 2:13) Karma článku: 15,59 | Prečítané:  1259x

Pred pár rokmi sme sa presťahovali na vidiek. Z okna sa mi teraz črtá klasicky krásny, takmer gýčovo pohľadnicový pohľad na tehlové domčeky so šindľovými strechami, predzáhradky obsypané kvitnúcou vistériou a prastaré kamenné uličky lemované maličkými kaviarňami. Tu sa horúci čaj s mliekom ešte stále servíruje v porcelánovom servise s malými ružičkami. Chocolate box hovoria tomu miestni.

Cesta z mesta volá každý víkend. Ja a moji dvaja chlapi (jeden veľký a jeden malý) - všetci traja vypíname telku, mobily a ostatné telekomunikačné blbiny a objavujeme nový kraj. Túlame sa radi a často len tak naverímboha, rovno za nosom kde nás náhoda zavedie. Rambling. Náhoda nás minule zaviedla krížom cez sýte horčicové polia rovno k malej farme so slamenou strechou. Pred domčekom stolček, na stolčeku krabička. Vedľa nej úhľadne naskladané vajíčka v malých kartónoch po pol tucte. Vajíčka veselo žiarili všetkými farbami – belasé, svetlohnedé, smotanové, tmavohnedé až do čokoládova...niektoré boli ešte oprskané blatom, olepené slamou a páperím. Prichystaná krabička bola len taká obyčajná plechovica od fazule a miesto vrchnáku mala na vrchu položený rukou napísaný lístoček – šesť za 1, tucet za 1.50. Honesty box tu tomu vravia. Jednoduchý koncept – prídeš, zoberieš si koľko potrebujeľ, zaplatíš presne toľko koľko je treba. Ak nemáš drobné, prinesieš inokedy. Netreba na to predavačovi vystávať celý deň pri stánku, registračnú pokladnicu či kontrolóra. Stačí len trošku človečiny, trošku svedomia a trošku obyčajnej ľudskej dôvery. Za tie roky čo žijem v Anglicku som si všimla, že miestni takúto krabičku na čestnosť využívajú radi a často. Pokladničky kostoloch, vstupné do malých múzeí, charitatívne zbierky, nadbytočná úroda zo záhradky...všetko si samo nájde svojho kupcu a drobné mince na konci dňa poputujú z krabičky do teplej dlane. Kúpili sme si pol tucta farebných vajíčok a utekali domov. Keď sme ich rozbili, vajíčka boli krásne tmavožlté a voňali človečinou. Dali sme si ich len tak, s čerstvým chlebom a jarnou cibuľkou. Sunny side up.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?