Ad Juvenilná Justícia: Krátko z inej strany (Anglicko)

Autor: Ingrid Sukovska-Bussell | 9.9.2013 o 0:22 | (upravené 9.9.2013 o 0:44) Karma článku: 14,77 | Prečítané:  7462x

Po týždni sme sa vrátili z ďalšej krásnej dovolenky doma na Slovensku. Babie leto ako maľované, opäť sme stihli skvelé Nimnické kúpele, výstup na Veľký Kriváň aj pečenú kačicu. Desať rokov pravidelných návratov domov z Ostrovov, jeden Anglický džentleman za manžela a bilinguálny škôlkar, ktorý strašne rád spoznáva našu krajinku - malom meste na Považí sme už dávno „známa firma“ a susedky aj iné babky sa radi zastavia na kus reči keď nás zhliadnu opäť doma. Tentokrát prekvapivo najčastejšia otázka na nás bola tá o Juvenilnej Justícii - že ako to zvládame, či sa nebojíme a aké s tým máme ako rodičia žijúci v Anglicku skúsenosti. Takže zopár našich postrehov:

Atmosféru strachu a hromadný exodus cudzincov z Anglicka v strachu o to že prídu o svoje deti tu reálne nebadám. Máme početných priateľov s deťmi v rôznom veku tak v slovenských, anglických ako aj zmiešaných rodinách a s podobnými obavami sme sa zatiaľ nestretli. Keď táto téma príde občas na pretras, je to zväčša kvôli tomu že sa na Slovensku spustí mediálna lavína, ktorú nám tu potom dobré duše zo Slovenska rýchlo zvestujú a odporúčajú baliť kufre – to, že v Anglicku neboli a že o tunajšom systéme fungovania vedia zhola nič im v tom samozrejme nebráni. Uvedomujem si, žiaden systém nie je neomylný. Systém s JJ nie je perfektný. Systém bez JJ takisto. Pri diskusiách o JJ je akákoľvek chyba omnoho bolestnejšia kvôli tomu, že sa bytostne týka našich detí. Nechcela by som byť v koži sociálnych pracovníčok, ktoré sú denno denne v teréne – ak majú podozrenie na týranie dieťaťa a nekonajú dostatočne rýchlo, tak je zle. Ak konajú na základe podozrenia a to sa nakoniec ukáže neopodstatnené, takisto všetko zle. Neviem si predstaviť, že by som bola schopná denne robiť takéto rozhodnutia o životoch detí, ale viem že ku každému medializovanému prípadu neopodstatneného odobratia deťatka rodičom v Anglicku sa nájde aj prípad kedy bohužiaľ pomoc prišla pre dieťaťko už príliš neskoro. Aj tu však zvačša išlo o zlyhanie ľudského úsudku a nie o zle nastavený systém. Pri tom všetko netreba zabúdať ani na to, že anglická realita ktorú tu riešia sociálni pracovníci je pravdepodobne veľ mi odlišná od tej slovenskej – v krajine s vysokým počtom imigrantov, kde sa v afrických komunitách musí častkokráat zakračovať voči prípadom hroziacej FGM (female genital mutilation) malých školáčok, či voči mosliským svadbám z donútenia týkajúcich sa neplnoletých dievčat musia mať sociálni pracovníci možnosť niekedy zakročiť aj rýchlo a bez varovania (nie však bez podozrenia). Či je podobne rýchly reakčný čas nutný aj na Slovensku naozaj neviem a nechávam radšej na odborníkov, ktorí vedia viac o problémoch s ktorými slovenskí sociálni pracovníci každodenne zápasia aby to posúdili lepšie. To, že systém s JJ ktorý sa na Ostrovoch momentálne uplatňuje nie je neomylný si Angličania dobre uvedomujú. Osobne mám však dôveru v ich justíciu, ktorá umožňuje vyžiť systém opravných opatrení aby sa človek nakoniec mohol dovolať spravodlivosti (to že ich slovenská strana v mnohých prípadoch ich občanov v minulosti nebola schopná či ochotná využiť je iný problém). Či takýto systém odvolaní reálne funguje aj na Slovensku neviem. Ja len viem, že keď som tu skladala skúšky zo základov práva, jedna z najobtiažnejších vecí pre mňa bolo naučiť sa rozmýšľať a argumentovat anglickým systémom „spirit of the law“ a nie slovenským „letter of the law“. Zjednodušene – prestať hľadať a využívať diery v legislatíve. Miesto toho sa sústrediť na hlavné dôvody kvôli ktorým sa legislatívnym riešeniam pôvodne pristúpilo a nezabúdať na širší zmysel našich rozhodnutí. Pri JJ je to o tom, či sa argumenty sústredia na to, ako sa dá legislatíva v extrémnych prípadoch zneužiť (slovenská medializácia) alebo na to, či táto právna úprava je v daných podmienkach to najeffektívnejšie riešenie ktoré pomôže ochrániť deti pred zneužitím. Takže asi tak. Áno, v Anglicku funguje JJ – niekedy dobre a niekedy pomenej. A nie, nežijeme tu v stálom strachu pred sociálnymi pracovníkmi a nebalíme kufre. Aspoň zatiaľ nie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?