Ako prezit Anglicko III – Caj o piatej

Autor: Ingrid Sukovska-Bussell | 23.1.2008 o 13:33 | Karma článku: 14,16 | Prečítané:  4778x

Aj ked ten caj vlastne vobec nie je o piatej ale skor o jedenastej, o stvrtej, o siestej a v pripade mojho muza aj dalsich tridsadosemkrat v ktorejkolvek dennej a nocnej hodine.

‘Elevensies'

Spociatku som nechapala preco sa nas kanclik z nicoho-nic vzdy o jedenastej dopoludnia vyprazdi. Tipovala som mysteriozne treningy, excentricitu nasich clientov, zasah Harryho Pottera z nastupista 9-a-tristvrte. Az kym som jedno uprsane jesenne rano nedostala nadchu ako hrom a s usoplenou vreckovou vo vacku sa nepobrala hladat zdroj horuceho zeleneho caju.

A zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, paralelny svet predo mnou zrazu stal! Desiatky kolegov a kolegyn veselo klebetiacich o futbalku, manikure a novej sefovej frajerke v nasej mini kaviarni. Traja polski ‘barristas' behaju ako blesk medzi kavovarom a pokladnou a rutinne miesaju uz stopatdesiateosme ‘venti-double shot-skinny-caramel-latte'.

Tradicia ‘elevensies' sa datuje do doby, kedy vacsina Anglicka zacinala svoj pracovny den uz na usvite. Obednajsia prestavku v polovicke pracovnej doby tak pripadla na jedenastu hodinu, kedy si robotnici a rolnici vytiahli hrube krajce chleba, ‘pasties' a galon caju. Dnes sa do prace chodi na deviatu (v City bezne na pol desiatu), zvyk dopriat si s uderom jedenastej prestavku pri caji vsak ostal.

Ako to tak sledujem, tak castokrat zasnem, ze kto im to tu vlastne vytvara produktivnu ekonomiku? Do prace na pol desiatu, o jedenastej cajicek, o pol jednej obed, o stvrtej dalsi cajicek a pol siestej domov...Hnusni kapitalisti ;)

High tea, Low tea, Cream tea

Robotnici v minulosti zvacsa koncili pracu okolo stvrtej popoludni a kym dosli domov boli uz samozrejme hladni ako draci. Zienky domace vedeli, ze o piatej treba postavit na caj a mileho Johnymu pekne krasne naservirovat veceru hned ako odlozil gabance do kuta svojej cerveno-tehlovej chalupky.

Dodnes sa caj, ktory sa podava okolo siestej s kompletnym teplym bufetom (roastbeef, pecene zemiaky, dusena zelenina a piskotove kolace) nazyva ‘High Tea'. A stari prislusnici robotnickej triedy este stale volaju svoju veceru ‘Tea' a nie dinner (kdezto svoj obed nazyvaju ‘dinner', cim samozrejme sposobuju kopec zmatku v nasich pristahovaleckych radoch!).

To, co si my ne-Anglicania prestavujeme ako ‘Caj o piatej' - naskrobene aristokratky, ruzovy porcelain a kolaciky - je ‘Low Tea' alebo ‘Cream Tea' a serviruje sa o stvrtej. Tradiciu zaviedla pred dvesto rokmi Anna, Vojvodkyna z Bedfordu, ktora bola zjavne bud pazrava alebo mala problemy s hypofyzou, pretoze sa rozhodla, ze dovtedajsie dve jedla do dna (ranajky a vecera) pre nu v ziadnom pripade nie su dost a zaviedla olovrant.

Podavala caj, k tomu natenko nakrajane chlebicky bez korky plnene uhorkami alebo rybacou pastetou (mam take tiche podozrenie, ze sa pritom potajomky stretavala s Lordom Sandwichom za okvetovanym altankom svojho vidieckeho sidla) a tony kolacikov. Tradicia sa stala velmi popularnou hlavne pre to, ze to vtedy bola jedina prilezitost pre slusne vychovane slecny ako sa dostat z domu bez garde-damy a popri srkani caju klebetit o krasnej zaokruhlenosti zadku Lorda Horna, ktory stal opodial...

Dnes sa caj podavany o stvrtej s malym obcerstvenim nazyva ‘cream tea' a este stale vidiet babky-aristokratky ako si chodia potrkotat nad salkou Oolong Tea.

Caj ako vseliek

Kedysi, ked nas este ako vysokoskolakov lapali velke korporacie a sladko nam spievali do uska tipy na to, ako uspiet pri prijimacom pohovore, mi niekto poradil nikdy neodmietnut pohar vody alebo salku caju. Ak by som bola nerovozna a triasli sa mi ruky - zastavim ich tym, ze si podrzim pohar; ak by ma personalista prekvapil otazkou a neviem kam z konopi - mozem sa tvarit ze prave pijem caj a ziskat tak cenne sekundy na rozmyslanie bez toho, ze by som vyzerala ako zaskocene trdlo.

Dnes si myslim, ze skolitel bol zjavne liznuty Anglickom lebo salka caju sa v kazdodennom zivote stava odpovedou takmer na vsetko.

Nasrdeny sef si nezavola zamestnancov na kobercek ale na caj. Rozpaky pri prvom stretnuti s klientom (ktory bol v realite este viac sexy nez vo svojich Oskarovych filmoch) poriesi ponuknutie caju. Ticha domacnost po manzelskej hadke sa u nas doma tiez rychlo poriesi zapnutou kanvicou na caj. Svokra, co vkracala do izby prave vtedy, ked nam spod periny vytrcali dva okruhle biele zadky, tiez len s pokojom Anglicana uzavrela osemetnu situaciu:"I just wondered whether you would feel like a cup of tea, my dear?"

A par pikosiek na zaver...

- Prvy caj sa podla starej cinskej legendy uvaril uplnou nahodou uz v roku 2737 bc. Cisar Shen Long vtedy oddychoval pod cajovnikom a kym jeho sluhovia z hygienickych dovodov vyvarali vodu, nahodou im do kotlika padli listky zo stromu a sfarbili vodu do hneda. Cisarovi sa ta chut zapacila a odvtedy si caj ziadal pravidelne.

- V case, ked sa caj dostal do Europy bol taky popularny, ze jeden jeho gram stal viac nez zlato.

- Povodne sa caj serviroval v krcmach a panskych kluboch. Po istom case sa stal popularnejsim nez pivo a muzi tak nechodili do krciem na chladenu dvanastku ale na pohar caju. Odtial pochadza aj anglicke meno pre absitenenta - ‘teetotal'.

- Nie vsetky odrody ciernych cajov sa v Anglicku podavaju s mliekom a len jediny caj, Irish Breakfast Tea, znesie kombinaciu mlieka a cukru. Earl Grey rovnako ako Darjeeling a Oolong (nazyvany aj ‘sampanske medzi cajmi) sa podavaju zasadne ciste - bez mlieka, cukru aj citronu.

- Hotel Ritz serviruje ‘Cream Tea' kazdy den medzi druhou a piatou. Treba na to malickost - rezervaciu dva mesiace dopredu a £37 na osobu.


Tak na zdravie!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cinkota: Som pôžitkár. Viem, že chuť príde, ale už mi nebude diktovať

Verím, že som oveľa múdrejší, hovorí prepustený herec Dušan Cinkota.


Už ste čítali?