Vytiahla som dnes vecer z truby vonavu sacherovu tortu, uz len obliat cokoladou a schovat pred muzom, nech mi do zajtra ‘nezmizne' este skor ako ju stihnem v enamelovej krabici odovzdat tej, ktorej narodeniny sme opat tesne zmeskali. Tesim sa z nadychanej piskoty a vdychujem horkastu vonu cokolady, ako to robievala moja mama a generacie zien pred nou. A spominam si na ten clanocek z Daily Telegraph z minuleho tyzdna.
Anglicko v nom vyjadrilo lutost nad tym, ze sa z ich vychodoeuropskych pristahovalcov zasa hufne stavaju odstahovalci. Zvykli si na armadu mladych sikovnych ludi, ktori prisli ‘dobyt' ich Ostrovy v mene vlastnej ekonomickej slobody a oblubili si nas. ‘Dzen dobry' bolo pocut v mnohych Londynskych stvrtiach castejsie nez ‘How do you do'.
Zrazu boli v Anglicku kazdu nedelu plne kostoly a sem-tam mi niekto na ulici pomohol s kufrom. V pondelok ludia nie su ‘off sick' a na zivotopisoch chyba kolonka ‘gap year'. Zeny su zenami a muzi muzmi. Paci sa mi to tak.
Moja anglicka svokra ma na tie zensko-muzske veci trosku iny nazor. Zazila feministky a podobne kecy, takze mame trosku iny pohlad na vec (ale inak je to uzasna zena, fakt)... Vraj co si prajem na Vianoce? Nuz hrniec som si vyhliadla. Taky krasny, oranzovy, liatinovy Le Creuset, stoji hotovy mailant, tak ked sa uz tak pyta a fakt by chcela potesit...
Akoze hrniec? Co som zena ku plotni? Cakala by Chanel c5, Vuittonku, zabaly v bahne...ved mam karieru, vysoke skoly, nezavislost...to myslim teraz akoze u-p-l-n-e v-a-z-n-e, ze chcem hrniec?
Nakoniec sa dala ukecat. A tak od minulych Vianoc kazdy vecer pufka tazky oranzovy hrniec na mojom sporaku. Pridem z prace, zlozim laptop pod postel, vysnorim zvysky jedla v chladnicke a tesim sa z toho, co z toho zbucham. Moj muz sa zalizuje a hovori, ze varim ako jeho babka - jednoducho, rychlo a strasne dobre.
Som husakove dieta. Pamatam si rady na vlozky a kartony vajicok, ktore sme kupovali do zasoby, ked sa rozchyrilo sidliskom, ze dosiel tovar. Moj svokor hovori, ze presne tak isto to bolo v Anglicku pocas povojnovej racionalizacie v styridsiatomosmom.
Pamatam si potraviny otvorene cez vikend len v sobotu doobeda a ako ma mama ucila cistit kuru na nedelny obed (ruku som do utrob tomu zmrznutemu vtakovi strcila len raz, potom vdakabohu prisla revolucia a s nou aj Tescom odkostene kuracie prsicka). Take iste spomienky na detstvo ma moja 65rocna svokra, moj muz pozna z detstva uz len ocistene kuracie kridelka.
Viem strikovat, stopkat ponozky a presivat pokazene zipsy. Naucila ma to babka v dobe, ked na nove rifle bolo treba poukaz do tuzexu (ale neboli bony). No aby som bola fair, dnes vidam aj mlade kocky vo vlakoch s ihlicami ako robia hladko-obratko, lebo v Cosmopolitane pisali, ze je to strasne ‘in'.
Som z krajiny, kde sa zvykli stavat trojgeneracne domy a kde sa rodina na Vianoce poschadza okolo Vianocneho stolu zo vsetkych kutov sveta (moja Anglicka ‘vyzenena rodina' si naopak miesto stromceka radsej naplanuje vylet na Novy Zeland).
Som z krajiny, kde si ludia dobru pracu vazia a ked treba, vedia odviest kus dobrej roboty - ale o tom som tu uz pisala.
Som z krajiny, kde su zeny zenami a muzi muzmi. Kde po slecne na ulici hvizdnu, lebo vrti peknym zadkom a ona sa usmeje (miesto ustedrenia zaucha za harasenie). Kde jej podrzia dvere a ona sa neurazi. Kde zena moze svojmu muzovi varit teplu veceru bez toho, ze by sa prehresila voci nejakej nepisanej feministickej etikete....
Je vela Anglicanov, co si zobrali za zenu Slovenku. Okrem toho, ze su Slovenske zienky pekne, moj muz tvrdi, ze je to aj pre to, ze sa riadime hodnotami, ktore dnesne mlade Anglicanky uz maju len malokedy. Hodnoty pomerne tradicne, skoro take, ako mali ich stare mamy...
