O jednu zmätenú konverzáciu s letuškou v zelenomodrých farbách neskôr sa ale opäť len pohodlne pripútal vo svojom sedadle, vlepil mi mastnú pusu na čelo a s pokojom vlastným svojim nigérijským predkom mi oznámil: „Tak zlatko, na Švajčiarsko to asi dnes nevyzerá. A nebuľ, keď sa to tak vezme, v Taliansku som tiež ešte nebol..."
A potom už len zalomil rýchlosťou blesku na mojom pleci. Spokojne si natiahol svoje laby číslo deväť pod sedadlo pred nami a ja som ostala sama napospas smrtonosným otáznikom torpédujúcim moju zmätenú myseľ vôbec-nie-ranného-vtáčaťa-po-katastrofálnej-opici v lietadle rolujúcom pri východe slnka smerom...smerom, o ktorom som verila, že bude moje staré dobré Švajčiarsko - avšak miesto toho ma to teraz unášalo kdesi úplne inde a plánovaný „uvítací výbor" bývalých kolegov, kamošov a spolubývajúcich na Ženevskom letisku sa strácal v nedohľadne...
Kliiiiid, to sa musí vysvetliť. Je pravda, že sme sa vzhľadom na bolestivo skorú rannú hodinu odletu rozhodli zrušiť masochistické muká sobotňajšieho budíka o štvrtej nadránom a miesto toho radšej v pohodičke absolvovať vysoko alternatívnu party študákov umenia v blízkej východolondýnskej uni. Žeby tá opica bola taká „dokonalá", že sme sa nevedomky doplazili až do úplne iného lietadla?
Kravina...letenku predsa musím mať správnu - prešla kontrolou na bráne, na bezpečnostnej kontrole, aj tou zívajúcou buchtou na check-in-e...
Ok, tak znovu...vybaliť letenku - letisko správne, dátum tiež...(pár rokov dozadu sa mi podarilo hrdo sa
objaviť na Zurišskom letisku v predpísanom 2 hodinovom intervale pred odletom, načo mi úsmev na tvári veľmi rýchlo zamrzol keď mi tetuška za check-in-ovým pultíkom oznámila, že hodina je síce správna, dátum bohužiaľ beznádejne včerajší...)
Posledná možnosť...už len žeby... žeby som náhodou nekúpila letenku do Ženevy ale kdesi úplne inde??!!!
Moja márnosmyseľnosť nepovoľovala...Predsa som tú krajinku pod Alpami poznala takmer ako vlastnú dlaň - tie kilá syrového fondue, tie kilometre naplávané v Aare a zlyžované svahy, všetky tie poskrývané mini-dedinky s drevenými chalúpkami a muškátmi na priedomí...po roku v Berne som si pamätala ešte aj názvy všetkých uličiek, kde predávajú najlepšiu čokoládu....Vedela som presne aj to, kde sa mení tá pomyslená hranica, na ktorej babky vo vláčikoch „prepnú" z nemčiny do francúštiny, z francúštiny do taliančiny...
...pamätala som si aj to, že Ženevu mi vždy letuška oznamovala v štyroch rôznych rečiach...anglicky Geneva, nemecky Genf, francúzsky Genéve, taliansky... No do...kelu!
...budím polovičku a konzultujem moju mizivú taliančinu...budím z opačnej strany spiaceho suseda a potvrdzujem...červenám sa...
...otravujem letušku mierne divnou otázkou...veľmi veľmi sa červenám...(asi ako vtedy, keď som sa ako gymplácka puberťáčka zabudla na desať minút pred horským slnkom v úpornej snahe nadobudnúť čokoládkový odtieň bez vyhadzovania penazí vtedy novým solárkovým úžerníkom. Bronz mi to neprinieslo, miesto toho som si od spolužiakov vyslúžila prezývku posledná squaw na Slovensku)...
Bingo. Aj letenka bola správna. Do Janova. Taliansky preklad: Genoa. Talianske prímorské mestečko na hony vzdialené od švajčiarskej Ženevy. Hony dlhé zanedbateľných 500km!
Kto povedal, že baby nemajú orientačný zmysel?